Gymnázium Martina Hattalu v Trstenej

História GMH PDF Tlačiť E-mail

V 19. storočí bola Orava veľmi chudobná, pôda neúrodná a vzdelanostná úroveň obyvateľstva veľmi nízka. Len pár gazdov sa vtedy vedelo podpísať. Nedostatok nižšieho úradníctva z vlastných oravských zdrojov, prirodzená túžba po vzdelaní u nadaných žiakov základných škôl (v Trstenej už v r. 1803 existovala tzv. normálna škola) dávala určité prirodzené predpoklady, aby tu bola vyššia škola napr. nižšie gymnázium. Najbližšie k Orave bolo totiž Gymnázium až v Ružomberku. To bol jeden z argumentov pri formovaní žiadostí o gymnázium pre Oravu, za zriadenie ktorého sa predovšetkým zasadzoval Michal Panczák, hlavný župný zapisovateľ, ďalej Imrich Hýroš - Szliacky, prepošt a farár vo Veličnej a Ferdinand Furdek, farár a profesor, rodák z Trstenej. Za budúce sídlo gymnázia vybrali Trstenú.

Prvé vážnejšie rozhodnutie pri zakladaní gymnázia padlo už 5. 9. 1865, keď sa výbor Oravskej župy písomne obrátil na správu oravského komposesorátu, aby podzámockú 600ročnú florinovú (zlatú) základinu venovalo mestečku Trstená, ako základinu pre zriadenie vyššieho vzdelávacieho ústavu. Oravský komposesorát túto žiadosť prejednal a odobril. Potom sa výbor Oravskej župy obrátil prosbopisom priamo na panovníka a neskôr na krajinský snem, ktorý 11. 3. 1867 žiadosť prejednal a požiadal ministra kultu a všeobecnej osvety, aby urobil potrebné opatrenia na založenie gymnázia. Oravská župa predostrela snemu budúce svoje záväzky voči gymnáziu a župný výbor 5.11. 1867 poslal snemu už plán budúceho gymnázia. Mestečko Trstená sa zaväzovalo postaviť celú budovu gymnázia na vlastné náklady a z Oravskej župy sa malo financovať len vnútorné zariadenie školy. Na základe týchto záväzkov minister kultu a osvety Jozef Eötvös vydal súhlas na výstavbu gymnázia.

Základný kameň novej školy v Trstenej bol položený 15. 7. 1868. V auguste 1868 založenie gymnázia v Trstenej odobril i sám panovník osobitným prípisom zástupcom Oravskej župy. Schválené bolo štvortriedne nižšie gymnázium. Už v roku 1869 bola stavba budovy dokončená, a preto 11.9. 1869 ministerstvo kultu a verejnej osvety oznámilo, že v novopostavenom gymnáziu môžu v školskom roku 1869/70 začať vyučovať. Pretože bolo financované z krajinskej školskej základiny, dostalo naše gymnázium názov: "Trstenské kráľovské katolícke štvortriedne gymnázium". Orava takto dostala vyšší štátny vzdelávací ústav, ktorý v ďalšom kultúrnom rozvoji v tejto oblasti zohral mimoriadnu úlohu.

Už prvý školský rok však jasne naznačil, že škola bude pôsobiť v duchu štátnej idei maďarskej a to tvrdým drilom v maďarskom jazyku. Slovenčina sa učila len ako pomocný predmet, no po desiatich rokoch trvania gymnázia sa nemohla učiť už vôbec, dokonca v školskom roku 1884/85 bola pri gymnáziu zriadená tzv. prípravná trieda, kde sa budúci žiaci gymnázia podrobnejšie zoznamovali so základmi maďarského jazyka. Treba však povedať, že aj keď sa na gymnáziu vyučovalo po maďarsky a to až do vzniku Československej republiky (28. októbera 1918), doma väčšina študentov hovorila po slovensky a aj žiaci medzi sebou komunikovali v slovenskom jazyku. Veci a predmety tiež vnímali cez slovenskú frazeológiu. V roku 1912 vypukol v Trstenej veľký požiar, zhorelo vyše polovice mesta a aj školská gymnaziálna budova vyhorela. V tomto roku však dostala Trstená prísľub od ministerského radcu Bencza, že gymnázium bude prebudované na osemtriedne. Po požiari boli škody odstránené a v roku 1914 sa k starej budove školy pristavila aj telocvičňa. V tomto obd obí sa pripravovala nová stavba budovy gymnázia, no do toho však zasiahla 1. svetová vojna a plány výstavby novej budovy gymnázia sa oddialili na neurčito.

V roku 1919 sa po odchode maďarských profesorov do gymnázia dostávajú českí profesori, pretože počet profesorov Slovákov bol vtedy veľmi nízky. V tomto roku aj poklesol počet žiakov gymnázia skoro o polovicu a to z dôvodu, že sa v Dolnom Kubíne založilo gymnázium a v Tvrdošíne vznikla Meštianska škola. Vznik Hviezdoslavovho osemtriedneho gymnázia v Dolnom Kubíne privítala celá Orava. Takto mohli aj trstenskí gymnazisti pokračovať v štúdiu na Orave a nemuseli odchádzať na gymnáziá do Košíc, Ružomberku, či Banskej Bystrice. Škoda pre Oravu, že už v roku 1923 bolo kubínske gymnázium premenené na nižšie (štvorročné), teda také, aké bolo i v Trstenej. V tomto roku (1923) sa dokonca šírili reči, že obidve oravské gymnáziá budú postupne zrušené. Preto Mestské zastupiteľstvo v Trstenej ustanovilo komisiu, ktorá vypracovala memorandum na zachovanie gymnázia v Trstenej a vyslalo Štefana Merešša, Viktora Gaššaya, Petra Laurinca a Jozefa Geburu do Prahy, ktorí na príslušných vládnych miestach odovzdali memorandum a zároveň žiadali, aby gymnázium nebolo zrušené. Od tejto doby sa prestali šíriť poplašné správy o zrušení gymnázia a dokonca sa opäť začalo uvažovať o prebudovaní gymnázia a úplné osemtriedne. No treba povedať, že len na chvíľu. Orava teda v roku 1923 mala dve nižšie gymnázia. S tým, že to neboli školy, ktoré by poskytovali úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou sa neuspokojili v Trstenej a ani v Dolnom Kubíne. Obidve gymnázia sa angažovali vo veci, aby ministerstvo školstva povolilo na Orave vybudovať jedno vyššie gymnázium. Samozrejme s tým, že nižšie gymnáziá zaniknú. Trstená a Dolný Kubín sa mali dohodnúť, kde bude umiestnené vyššie gymnázium. Tak sa začalo osemročné obdobie dlhých sporov medzi týmito mestami a ministerstvo školstva svojím taktizovaním vnášalo ešte väčšiu nedôveru do týchto oravských mestečiek, ktoré bojovali proti sebe. Časopis Orava, vychádzajúci v Dolnom Kubíne, začal na svojich stránkach skôr presadzovať Dolný Kubín, naopak tlačový orgán ľudákov "Slovák", začal písať v prospech gymnázia v Trstenej. Spor dokonca niesol i náboženské podfarbenie - išlo tu aj o stavanie katolíkov proti evanjelikom. ( V Dolnom Kubíne bolo totiž v tej dobe viac evanjelikov). Vtedajší minister školstva a národnej osvety Dr. Dérer sa však skôr priklonil k Dolnému Kubínu a v júli 1931 definitívne zrušil prvú triedu trstenského gymnázia. Nepomohla ani manifestácia hornej Oravy 19. júla 1931 za zachovanie a rozšírenie trstenského gymnázia, ktorú zorganizovalo Mestské zastupiteľstvo mesta Trstená. Nepomohli ani delegácie v Prahe, či senáte v Bratislave u krajinského prezidenta Országha. Trstená získala namiesto gymnázia Meštiansku školu.

Zápas o existenciu gymnázia v Trstenej, ktoré v tom čase nieslo názov: "Nižšie reálne gymnázium Antona Bernoláka, i napriek výroku Ministerstva školstva a národnej osvety trval aj v nasledujúcich rokoch, lebo až v školskom roku 1933/34 bola zrušená posledná 4. trieda. Nová nádej pre Trstenú vzišla v roku 1934, keď bol odvolaný z funkcie ministra školstva Dr. Dérer. A tak Mestské zastupiteľstvo v Trstenej 18. 02. 1934 rozhodlo o odoslaní žiadosti novému ministrovi školstva, aby gymnázium v Trstenej ponechal. No z Prahy prišla záporná odpoveď a príkaz, aby majetok zrušeného gymnázia sa rozdelil medzi novovznikajúcu meštiansku školu a gymnázium v Dolnom Kubíne. Mestské zastupiteľstvo v rokoch 1935 aj 1936 sa márne rôznymi žiadosťami či memorandami domáhalo vrátenia gymnázia na ministerstve v Prahe, kladnú odpoveď však nikdy nedostali. V roku 1936 sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo postaviť v Trstenej novú školskú budovu pre potreby ľudovej školy. Vďaka tomuto rozhodnutiu bola v Trstenej postavená moderná školská budova, dnešné trstenské gymnázium. Prerušenie výučby na gymnáziu trvalo od roku 1934 do konca roku 1938. V tomto roku za podpory poslanca Dr. Pavela Florka, mestské zastupiteľstvo podalo novú žiadosť o obnovenie gymnázia na ministerstvo, teraz už slovenskej autonómnej vlády do Bratislavy. Vláda vyhovela tejto prosbe, a preto ministerstvo školstva a národnej osvety dňa 14. decembra 1938 pod číslom 15. 946 / 38 - II / 2 znovu zriadilo " Štátne slovenské reálne gymnázium v Trstenej " a tak v januári 1939 bolo gymnázium aj slávnostne otvorené. Treba však povedať, že rok 1938 bol veľmi nepokojný. Trstená a niektoré oravské obce žili v určitej neistote z územných poľských nárokov. Taktiež na južnej hranici nášho štátu si uplatňovali územné nároky Maďari. Tento spor v neprospech vtedajšieho Československa vyriešila viedenská arbitráž nemeckého ministra zahraničia von Ribbentropa. Ňou bolo ukončené jedno obdobie pomníchovského diktátu, v ktorom republika stratila 41 098 km2 územia. Na odstúpenom území Maďarska rušili sa i slovenské školy a práve jedna z týchto škôl - gymnázium v Komárne - sa presťahovala do Trstenej. V januári 1939 sa začalo vyučovať už v novopostavenej budove školy ( ktorá ako som už uviedol, bola pôvodne stavaná pre účely ľudovej školy). V roku 1939 vznikla Slovenská republika, Trstenskému okresu v roku 1939 pribudlo vyše 16 000 obyvateľov z prinavrátených obcí inkorpovaného územia ( z Poľska). Takže aj z tohto dôvodu pre takúto veľkú oblasť štvortriedne gymnázium nepostačovalo a tak Ministerstvo školstva národnej osvety rozhodlo, že v školskom roku 1942/43 otvoria pri gymnáziu aj piatu triedu, aby sa umožnilo nadaným žiakom pokračovať štúdiu až po maturitu priamo v meste školy. Oravská verejnosť s radosťou privítala zriadenie vyššieho gymnázia v Trstenej. Táto radosť bola však zakalená vojnovými udalosťami. Vojnové udalosti v roku 1944 narušili aj výchovno-vyučovací cyklus školy. V novembri 1944 Trstenú obsadilo nemecké vojsko, ktoré pre svoje účely zobralo aj budovu gymnázia. Za vojny sa zničili školské zbierky (archív) a zdemolovalo sa vnútorné zriadenie školy. Po skončení 2. svetovej vojny sa škola opravovala. V obnovenej budove sa mohlo začať vyučovať až koncom októbra 1945, dovtedy sa učilo v ľudovej škole na námestí. V školskom roku 1945/46 sa zavádza nový učebný plán tzv. dočasné rámcové osnovy. (napr. na gymnáziach sa začína ako cudzí jazyk učiť ruština) V dňoch 17. až 19. júna 1946 sa konali prvé maturitné skúšky na štátnom gymnáziu v Trstenej. Maturovalo prvých 27 študentov - žiakov 8. triedy. V tomto období začínajú učiť, alebo už na trstenskom gymnáziu učia takí profesori a profesorky, ktoré sa zapísali hlboko v mysliach nielen vtedajším študentom, ale aj celej Trstenej ako napr. P. HAVRÁNEK, L. KORČEK, A. HAVRANČÍKOVÁ, J. TYLKA, A. KOCIAN, S. KRESŤAN, J. IVANIČ, KUBAČKA, (JÁN FRAŠTIA do júna 1945), O. HAVRÁNEK, CHORVÁTOVÁ A., JOZEF JESENSKÝ, E. KOLENOVÁ, E. KRÚPOVÁ, B. KUBAČKOVÁ, F. OLEJÁR, J. SMOLEK, F GÉZE a iní.

Po februárových udalostiach v roku 1948 sa začína naša vlasť uberať cestou budovania socializmu. Toto sa samozrejme odzrkadlilo aj v školstve. Už 21. 4. 1948 sa zavádza do praxe škôl nový školský zákon, ktorý vzdelávanie mládeže rozdelil na dve etapy. Do prvej etapy patrili žiaci vo veku 6 - 15 rokov, ale delili sa ešte na dva stupne. Prvý stupeň tvorili ročníky 1 - 5 tzv. NÁRODNÁ ŠKOLA, druhý stupeň tvorili ročníky 6 - 9, tzv. STREDNÁ ŠKOLA. Vzdelávanie pre žiactvo tohto veku sa stáva povinným a bezplatným. Gymnáziá sa stávali výberovými školami a poskytujú len vyššie všeobecné vzdelanie, ich hlavná náplň je príprava na vysokú školu. Nový zákon zmenil teda štruktúru gymnázií, ktoré sa týmto zmenili z osemročných na štvorročné. Prvé tri ročníky nášho gymnázia, teda 1. 9. 1948 prešli k strednej škole. V školskom roku 1949/50 aj štvrté triedy prešli k strednej škole. Treba však povedať, že stredná škola sídlila spolu s gymnáziom v jednej budove. Mnohí profesori učili na gymnáziu, ale aj na strednej škole.

4. 4. 1953 vychádza nový školský zákon, ktorý štvorročné gymnázium ako typ vyššej strednej školy úplne zrušil. Zavádza sa nová vzdelávacia sústava, podľa ktorej vznikali všeobecnovzdelávacie školy, členené takto: NÁRODNÁ ŠKOLA, ročníky 1-5, OSEMROČNÁ STREDNÁ ŠKOLA, ročníky 1-8 a JEDENÁSŤ ROČNÁ SREDNÁ ŠKOLA, ktorá mala ročníky 1 až 11 a štúdium končili s maturitou. Táto úprava bola nečakaná a spôsobila, že v roku 1953 boli na gymnázium dvojnásobné maturity. Problém tretieho ročníka sa vyriešil tak, že sa usporiadal šesťtýždňový prázdninový doškoľovací kurz, ktorý sa končil maturitou v auguste 1953. Tento rok bol aj poznačený problémami na vysokých školách, ktoré nápor dvojitých maturantov ťažko znášali. Zaujímavosťou tohto obdobia päťdesiatych rokov na našom gymnáziu je aj založenie prvej VEČERNEJ TRIEDY v školskom roku 1950-1951, kde dôraz sa kládol na štúdium pedagogiky, nakoľko absolventi tohto dvojročného štúdia na našej škole potom pokračovali šesťtýždňovým prázdninovým kurzom na PEDAGOGICKOM GYMNÁZIU v Žiline a štúdium ukončili maturitnou skúškou. Bolo to obdobie, kedy na Slovensku bolo veľmi málo učiteľov a na Orave zvlášť. Druhým problémom bol aj nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v štáte a keďže pri gymnáziu v tom čase existoval internát, ktorý mal voľné ubytovacie priestory, Povereníctvo zdravotníctva tu otvorilo v školskom roku 1952/53 Zdravotnú školu. Všeobecné predmety vyučovali naši profesori a odborné predmety lekári tunajšej nemocnice. No po ukončení druhého ročníka v školskom roku 1953/54 sa zrušila táto škola a žiačky boli preradené na Zdravotnú školu v Martine, kde štúdium ukončili maturitou. Nedá mi nespomenúť, že v tomto období pôsobili na škole viacerí vynikajúci profesori, ktorí viedli na škole rôzne krúžky, ktoré svojím obsahom a tvorivosťou zasiahli aj do života mesta. Mám na mysli prírodovedecký krúžok profesora Antona Kociana, znalca a milovníka oravskej prírody. Pod jeho vedením sa vysadili pred školou tuje a strieborné smrečky či živý plot, ktoré sa zachovali dodnes. Aj terajšia zbierka preparovaného vtáctva, ktorá je na škole je jeho zásluhou. Tvorivo pracoval aj telovýchovný krúžok pod vedením profesora Jozefa Jesenského, ktorý viedol aj divadelný krúžok na škole. Na školskom dvore aj jeho zásluhou boli vybudované ihriská na volejbal a vybíjanú. V mysliach občanov sa tento profesor zapísal ako neúnavný organizátor a agitátor športu v tomto meste. Na jeho pamiatku sa po jeho smrti v roku 1971 začali na škole poriadať volejbalové turnaje medzi študentkami stredných škôl známe pod názvom Memoriál profesora J. Jesenského. Na tieto tradície osemdesiatych rokov sme nadviazali v roku 1995, kedy sme tento Memoriál obnovili. Tento rok sa bude konať už pätnásty ročník. Veľmi úspešné boli krúžky kultúry a literatúry, viedol ich profesor Serafín Kresťan, ale i Spevácky, ktorý po odchode profesora KUBAČKU viedla profesorka ADELA HAVRANČÍKOVÁ. Nech mi prepáčia všetci profesori, ktorých som zabudol z tejto doby pripomenúť, ale skutočne škola v tomto období mala veľa aktivít, ktoré vypĺňali voľný čas študentov.

Obdobie JSŠ (jedenásťročná stredná škola) je zaujímavé aj tým, že do učebných osnov sa postupne dostávajú predmety, ktoré sa nikdy predtým nevyučovali napr. deskriptívna geometria, technické kreslenie a základy výroby. Zavedenie predmetu základy výroby v rámci polytechnickej výchovy sledovalo jeden cieľ, že žiaci po skončení JSŠ dostanú výučný list profesie, kde sa konajú základy výroby (prax). Narazilo to však na veľké ťažkosti, lebo JSŠ nemali ani dielne, ani odborníkov na vyučovanie týchto predmetov.

V roku 1960 sa rušia JSŠ (podľa osnov JSŠ sa v školskom roku 1964/65 poslednýkrát maturovalo) a zavádza sa výberová SVŠ-ka (STREDNÁ VŠEOBECNÁ ŠKOLA). Prichádzajú tu žiaci už z deviatej triedy (ZDŠ). SVŠ-ky sú stále trojročné, až v roku 1969/70 sa menia na štvorročné gymnáziá. 1. 9. 1969 neznamenal pre našu školu len prechod na štvorročné gymnázium, ktoré trvá až dodnes, ale v tomto roku sa z našej budovy odčlenili ročníky 1-9, ktoré prešli k ZDŠ. V školskom roku 1969/70 sa otvárajú dve triedy, jedna so zameraním humanitným a druhá s prírodovedným. Rok 1969 bol zaujímavý aj tým, že sa cez prázdniny vykonala rozsiahla prestavba školskej budovy, zaviedol sa vodovod do všetkých tried, vybudovalo sa nové vedenie elektrickej energie, prerobil sa vchod, šatne, strecha a zaviedlo sa ústredné vykurovanie. V roku 1970 sa tiež v prácach na prestavbe školy pokračovalo. V škole sa urobili mramorové obklady, zriadila sa odborná učebňa fyziky, neskôr biológie a chémie. Bola to zásluha nielen vtedajšieho p. riaditeľa JÁNA ŠTEPITU, ale aj všetkých pedagógov a rodičov, ktorí pri prestavbe odpracovali cez 8000 brigádnických hodín.

V roku 1970 sa stáva riaditeľom Dr. Tomáš Palko, ktorý riadil školu až do roku 1990, teda 20 rokov, čo je v histórii gymnázia najviac. Od roku 1970 sa začal postupne profilovať aj profesorský zbor, nakoľko orientácia na prírodovedné, ale aj humanitné štúdium si vyžiadala nových ľudí. V roku 1970 bol len desaťčlenný pedagogických kolektív, no v roku 1990, kedy bolo na gymnáziu už 12 tried, ich už pracovalo 27. Výrazná zmena bola pri zavádzaní odborných predmetov do učebných osnov gymnázia ako napr. strojárstvo, poľnohospodárstvo a technická chémia (bolo to na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Toto si vyžiadalo nárast tried a vlastne už od tohto obdobia sa škola neustále pokúšala zrealizovať prístavbu školy, aby tak hlavne vyriešila nedostatok tried. Podnikli sa aj prvé kroky, boli vypracované projekty, začal sa výkup pozemkov na stavbu, napríklad dnešný "sivý dom" vlastní škola z tohto obdobia. No nedostatok financií a iné problémy začiatok prístavby stále odsúvali. S jej realizovaním sa začalo až v roku 1995. Treba však povedať, že v tomto období (1980) sa postavila športová hala, ktorá slúži svojmu účelu dodnes.

Od 28.8.1971 nesie škola čestný názov "Gymnázium Martina Hattalu". Naším patrónom sa stal trstenský rodák, jazykovedec, profesor češtiny a slovenčiny na Karlovej univerzite v Prahe. Vieme, že od roku 1948 až do roku 1989 všetky školy vychovávali žiakov v duchu marxisticko-materialistickej ideológie. No treba povedať, že naši učitelia neboli nikdy nejakými fanatikmi či dogmatikmi, ale naopak - vychovávali naše oravské deti tak, aby to boli múdri, vzdelaní, inteligentní a mravní mladí ľudia, ktorí túžili po vzdelaní na VŠ. Z trstenského gymnázia vždy a to aj zo socializmu, sa hlásil najväčší počet záujemcov o štúdium teológie. Vtedajší riaditeľ Dr. Palko bol neraz za to kritizovaný. Nemožno obísť ani fakt, že v tomto období sme mali mnoho vynikajúcich študentov, ktorí boli úspešní v rôznych kolách, predmetových olympiád a súťaží, v individuálnych a kolektívnych športoch a literárnych súťažiach. Dnes sú z nich vynikajúci učitelia, lekári, inžinieri, kňazi a pod. Po revolúcii 1989 sa stáva riaditeľom školy profesor Fedor Petrovič až do roku 1995. Je to obdobie prudkého nárastu tried na škole, ktoré bolo zapríčinené aj určitým poklesom tried v učňovských a stredných odborných školách, ktoré boli zväčša do roku 1989 dotované fabrikami, pri ktorých vznikali. Silné populačné ročníky, ale aj zvýšený záujem o gymnaziálne štúdium, sa prejavil v tom, že v školskom roku 1995/96 sme mali už 24 tried, v roku 1989/90 len 12. V roku 1994/95 sa opäť po rokoch otvárajú dve triedy osemročného gymnázia, ktorých zameranie je na cudzie jazyky a programovanie. Týmto krokom sa aj naša škola pripojila ku gymnáziám, ktoré popri štvorročných oboroch začali otvárať osemročné gymnáziá. Z tohto obdobia treba vyzdvihnúť ešte dve skutočnosti a to, že škola bez väčších problémov zvládla vyučovanie anglického jazyka, ktorý sa učil už vo všetkých triedach (do 1989 to bola ruština). Pomohli nám vtedy aj prví lektori z PEACE CORPS (americké mierové zbory) či rodený Angličan Steve Murray. V tejto úspešnej lektorskej činnosti škola pokračovala až do roku 2002, kedy americké mierové zbory zo Slovenska odišli. Mená amerických lektorov, ktorí na škole v tomto období pôsobili ako LUSY, JENNIFER, CALEN či ARON, alebo aj Holanďanka MARIKA ostanú natrvalo v našich mysliach. Druhé výrazné pozitívum z tohto obdobia je, že škola nadviazala a obnovila staré družobné vzťahy so zahraničnými školami, s ktorými dodnes udržuje kontakty. Pravidelnými sa stávajú výmenné zájazdy medzi našimi študentmi a študentmi z Lýcea Jablonka (terajší ZESPUW ŠKOL) -Poľsko, Gymnázium v Hořiciach v Podkrkonoší v Českej republike, Instudo de Edukatione vo Villalonge v španielskej provincii Galicia, Kenedy school v Coventry v Anglicku, ale aj so západonemeckou školou Gesamschule v Melsungene v Hessensku.

V roku 1995 sa stáva riaditeľom Mgr Štefan Kristofčák, a zároveň aj v tomto roku sa začína rozsiahla prístavba a rekonštrukcia našej školy, ktorá trvá dodnes. (Prestavalo sa už viac ako 61 miliónov korún) Prístavba sa postupne ako sa budovala, aj otvárala. V máji roku 2001 sa otvorila 1.časť bloku A - pribudlo nám nových 11 tried. V roku 2002 sa dokončilo podkrovie bloku A – otvorili sa ďalšie 4 triedy. V septembri 2003 sa otvorila polovica bloku B – pribudli ďalšie 4 triedy a v januári 2004 ďalšie 2 triedy. Treba ešte otvoriť novú výdajňu stravy na prízemí v bloku B, ktorá je už takmer hotová a od októbra 2004 ju využívame ako miestnosť na rôzne besedy. Pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžeme však spustiť novú výdajňu stravy, aj keď je už vyše roka technologicky vybavená, nakoľko v nej chýbajú digestory, bez ktorých nám hygiena toto zariadenie nedovolí prevádzkovať. Vybudovaním prístavby sa natrvalo odstránil dlhoročný nedostatok vyučovacích priestorov na našej škole. Veď ešte v roku 1998 sme sa učili na 8. miestach. (Mali sme triedy aj v KULTÚRNOM DOME či na MESTSKOM ÚRADE.) V roku 1998 škola nadviazala novú družbu s nemeckým gymnáziom "AM SAMBERG " z WILLKAU- HASSLAU„. Zásluhou tejto školy sa naša škola zapája do rôznych spoločných projektov už štvrtý rok po sebe v rámci programu SOKRATES a získavame tak nemalé finančné prostriedky z EU.

V roku 1998 po prvýkrát na Orave otvárame 1. ročník BILINGVÁLNEHO GYMNÁZIA s vyučovacím jazykom španielskym. Je to zásluhou dlhoročného a kvalitného vyučovania tohto jazyka na našej škole, ktorú začal terajší profesor PhDr. Ján GREGOR. Obnovuje sa činnosť NADÁCIE ROZVOJA GMH, ktorá spolu s EKONOMICKOU UNIVERZITOU v Bratislave - Národno-hospodárskou fakultou - otvára v roku 1998 na našej škole trojročné bakalárske štúdium v obore Ekonomika národného hospodárstva. V roku 2003 táto spolupráca končí, lebo legislatívne nie je možné v takejto forme štúdia pokračovať. No aj tak za toto krátke päťročné obdobie ukončilo bakalárske štúdium v Trstenej viac ako 120 mladých ľudí prevažne pochádzajúcich z Hornej Oravy. Mnohí z nich pokračovali ďalej v inžinierskom štúdiu v Bratislave a dnes sú z nich ekonomickí inžinieri.

V roku 1998 roku je ku škole pričlenená ZŠ a MŠ pri NsP Trstená. Toto špeciálne školstvo sa stará o výchovu hospitalizovaných detí v trstenskej nemocnici. V roku 2002 tento subjekt získal opäť právnu subjektivitu (ktorú mal do roku 1998) a osamostatnil sa. V školskom roku 2003/2004 sme po rokoch ukončili na našej škole večerné štúdium. O našu ŠPZ –tku už nebol dostatočný záujem zo strany verejnosti. Chcem len pripomenúť, že tento fakt svedčí už aj o tom, že na Hornej Orave má dnes väčšina mladých ľudí maturitu, ktorú získali v dennej forme štúdia. V októbri roku 1998 sme otvorili na škole mediálne stredisko na výučbu anglického jazyka. V tejto učebni aj v poobedňajších hodinách nielen našim študentom, ale aj širokej verejnosti poskytujeme odbornú, knižnú a multimediálnu pomoc pri výučbe anglického jazyka. Túto odbornú učebňu sme vybudovali za finančnej pomoci USA – Grant z PEACE CORPS. Podľa tohto vzoru sme za pomoci finančných prostriedkov získaných z rôznych projektov ako sú INFOVEK, SOCRATES, Európsky sociálny fond a z prostriedkov našej nadácie, ktorá sa od 1.1.2005 pretransformovala na Neziskový investičný fond, začali v poslednom období budovať podobné mediálne stredisko z nemeckého jazyka a španielčiny, odborné učebne pre informatiku, fyziku, chémiu a biológiu.



 

Meniny:

Dnes : Frederik(a)
Zajtra : Viktor
február 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 1 2 3 4 5
Žiadne udalosti

 STU Strojnícka fakulta

Projekt ESF

Strediská moderného a aktívneho vzdelávania

ITMS: 26110130602

 

Európsky sociálny fond

EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND

EURÓPSKA ÚNIA

Operčný program vzdelávanie

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť

Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ

Moderné vzdelávacie centrá pre podporu premeny a inováciu vzdelávania

Kód výzvy:

OPV-2008/1.1/04-SORO

Prihlásenie



Užívateľov online

Máme online 108 hostí